CUCIOEO MIO
SE PASSA' TANTI ANI E SEMO ANCORA INSIEME
ME DESPIASARIA PAR TI,SE UN GIORNO
TE RESTASSI SENSA DE MI.
PENSO QUANTO TE SOFRIRESSI DE MAINCONIA
E TANTO TE MANCARIA A ME COMPAGNIA.
TE FARESI PROPOIO ' A VITA DA CAN,
SENSA ACQUAE POCO PAN
PARCHE'NESSUN DE TI SE PENSARIA.
TE VIVARESSI SOEO DE TANTI RICORDI.
QUANDOI TE STAVO VISSINA PARCHE' TE PIANSEI
DAT TANTI DOEORI CHE TE GAVEI.
QUNANTO AMOR CUCIOEO MIO CHE TE GO' DATO.
QUANDO AL'ANCA L'OPERASSION I TE GA' FATO.
TE MANCARIA TUTI I ME BASETI
DOMANDAI CO' I TO' PARLANTI OCETI.
DESSO PERO' NO' STEMO PENSAR
A QUEO CHE FORSE NO' SUCEDARA'.
VIVEMO INSIEME FIN CHE GHE SEMO
E TANTE COCOE SE SCAMBIEMO
E SE QUEL DI' GAVESSE PROPIO DA RIVAR
CUCIOEO MIO,
IN MAN DE NESSUN TE VOIO 'ASSAR.
MAGICO MOMENTO
FRA POCO FAO I ANI,I XE BASTANSA
MA DENTRO DE MI NO' I SENTO,
PARCHE' DE A ME VITA
SON DRIO PASSAR UN MAGICO MOMENTO
MAGARI PODESSE FERMARLA STA BEA ETA'
AL PUNTO GIUSTO DE MATURITA',
E PIENA DE TANTE NOVITA',
CHE TUTI I GIORNI FORSA E GIOIA
DE 'NDAR VANTI E TE DA.
I FIOI XE CRESUI E PI' TEMPO TE GA
PAR TI STESSA DE PENSAR.
A MATINA ME VOL DO' ORE
PAR PARECIARME.
I CAVEI TIRAI COL GEL,
I OCI COL TRUCO,
EL ROSSETO SOI AVARI,
E PARCHE' RUGHE NO'VEGNA
UN BEL IMPACO DE CREMA.
DOPO TUTO STO' PARECIO
CARINA DEVENTO E CO' A ME BICICLETA
VAO FARME UN GIRETO,E L'ARIA SBARASSINA
COMPAGNANDOME OGNI MATINA
ME FA SENTIR NA RAGASSINA.
CIAPANDO ANCA QUALCHE COMPLIMENTO
ME VIEN DA DIR:
"PAR MI QUESTO EL XE PROPRIO,
UN MAGICO MOMENTO."
SE UNGIORNO EL VENTO
SE UN GIORNO EL VENTO
FOSSE TANTO VIOENTO
E DAL CIEL EL SPASASSE VIA
TUTE ' E NUVOE CARICHE DE MAINCONIA.
SE UN GIORNO CHE 'L VENTO
COME ' NA FARFAEA LONTAN ME PORTASSE
E SORA UN PRA' PIEN DE FIORI
ME PIASARIA CHE EL ME POSASSE.
SE UN GIORNO EL VENTO ME DISESSE
VIEN CO MI ,A SPASSO TE PORTO TUTTO EL DI'
NESSUN TE VEDARIA PARCHE' INVISIBIE TE FARIA
E TUTI I TO PENSIERI AL'ARIA MANDARIA.
MA CHISSA' SE UN GIORNO
CHE'L VENTO DA MI RIVARA'.
DISTANTE EL SARA' E MI
TANTO GAVARO' ANCORA DA CAMINAR.
MA SE UN GIORNO T'INCONTRO
VOL DIR CHE ANCA MI FAO PARTE DE TI.
VENETO
di Solange Soccol Zucchetti
Ho angeli
che conoscono i tuoi colli
i suoni delle tue valli
i canti delle tue montagne
il mormorio della tua gente contadina.
Averti in cuore
così naturale
è restare
accostata al cielo
che indovina l'eterno.
Ti amo
terra di magia
che mi tieni vincolata
senza scampo
ad una eredità
di sangue
amore
e buon senso.
Veneto
la paura di mai vederti
impone una orazione
dentro al mio amore
che si fermi il giorno
che si uccida il tempo
perch‚ io, umile, possa narrarti
almeno in sogno.
Perch‚ le braccia dei tuoi mari
hanno raccolto molti di noi
cuori infelici
che ci immoliamo lontano
con le anime, dettando cose
come se tu
terra nascosta
nell'ombra del mio amore
con la forza del tuo leone
potessi prenderci tutti per mano
e guidarci ancora
al centro del tuo cuore.
Piango, sì
l'arroganza del vento
la privazione di luce
il subito sole fuggito da me ...
Apro la mano
e l'alzo al cielo.
Grido
Dio, perch‚ mi hai permesso di vivere
lontano e vagando
senza bandiera
senza seme
senza diritto d'essere
figlia della mia terra?
Ogni giorno canterò
la lontananza della mia patria.
Veneto
ti amo disperatamente.
Salvami terra degli emigrati.
Accoglimi
fra i colori
che dipingono il tuo cielo.
Esprimi, almeno una volta
che non ti sono indifferente